autori (2x):
MILAN MIHAĽKO & MILAN MIHAĽKO ml.
Milan Mihaľko sa narodil 24. septembra 1938 v Brekove.
V rokoch 1961 – 1964 absolvuje diaľkové štúdium výtvarnej výchovy v Prešove a v Košiciach a zároveň začína pôsobiť ako propagačný grafik v Chemlone. A práve s týmto závodom, v ktorom autor pôsobil 30 rokov je veľmi úzko spätá jeho tvorivá činnosť. Autor využívajúci nuansy poznaných grafických techník, tvorí rozsiahle figurálne kompozície vsádzané do pracovného prostredia.
Tematicky je však jeho dielo mnohostranne zamerané. Venuje sa riešeniu problematiky medziľudských vzťahov, stvárňuje každodenný život, venuje sa tradíciám i folklóru a v jeho tvorbe je obsiahnutá i problematika druhej svetovej vojny a odboja. Nezastupiteľné miesto v jeho tvorbe má tematika ženy a to v rôznych premenách a situáciách. Žena- tanečnica v kroji, žena - matka zahŕňajúca láskou svoje deti, žena - symbol či metafora, zosobnenie myšlienok a nálad.
Pri motívoch rodného kraja Horného Zemplína siaha i po štetci. Figúra však neabsentuje ani v maliarskej tvorbe Milana Mihaľku. V jednom zo svojich rozhovorov to potvrdzuje slovami: Dosť dobre si neviem predstaviť krajinu bez prítomnosti človeka v nej.“ (Šimkulič, Podvihorlatské noviny, 1997, s.6).
Rozsiahle dielo Milana Mihaľku zahŕňa i návrhy pútačov, hesiel a tvorí i v monumetálno-dekoratívnej polohe.
Výstava Retrospektíva koncepčne predstavuje dielo v 2. líniách. Milana Mihaľku ako maliara a Milana Mihaľku ako grafika.
Tak môžeme sledovať úsečné ťahy štetca transponovanej farebnosti v zobrazeniach krajiny zo 60-tych rokov. Vizuálne vnímanie krajiny autorom z 80- tych rokov, kde má dominantné postavenie línia, ohraničujúca charakteristické prvky krajiny až po snové zobrazenia prírody z konca 90-tych rokov, kde využíva autor lazúrne prevedenie na bielom pastóznom podklade. Figurálne kompozície hutne prevedené špachtľou zo začiatku 70-tych rokov, citlivé ružové maľby aktov zo začiatku 80-tych rokov či vibrujúce línie sukien tanečníc s typizujúcim prevedením tvárí, až po metaforické zobrazenia, využívajúce ľudskú figúru z konca 90-tych rokov.
Grafická tvorba, ktorá je na výstave zastúpená v menšej miere, poukazuje výberom diel na prechod od popisných figurálnych kompozícií až po abstraktné vyobrazenia v grafickej tvorbe autora.
Zuzana Petrová 2009
Žena a život, farebný linorez, 1965
Kompozícia, tlač z polystyrénu, 1967
Portrét s čiernymi vlasmi, kombinácia techník, 1971
V zajatí vetra, kombinácia techník, 1995
Bez názvu (šedo-ružový), kombinácia techník, 1998