Edita Vološčuková:

Žijeme v postmodernej dobe. Po mnohých rokoch sme sa konečne dočkali obdobia, ktoré opäť spojilo vedu a umenie. Mohli by sme povedať, že Milan Mihaľko je postmoderným prototypom - vzdelaním fyzik, prenecháva rovnakú časť svojho vnútorného sveta umeniu. Venujme sa tejto časti jeho osobnosti. Pri pohľade na jeho tvorbu nás v okamihu napadne, že v sebe vzácne dokázal zachovať dieťa – radostné, otvorené, bez zábran,...s neodbytnou nedočkavosťou a zvedavosťou pristupuje k všedným dňom, aj k tým zvláštnym momentom, ktoré si nachádzajú miesto v jeho maľbách. Pohráva, či zahráva /?/ sa s nimi, chvíľku ich hladká a potom sa im posmieva...dáva im rôzne mená, skrýva ich do znakov. Mohli by sme ich nazvať denníkovými záznamami? Bytostný kolorista. Farba vyráža z jeho predstáv spontánne a nachádza si adekvátne miesto na ploche kompozície. Štetcom zachytáva na kuse kartónu, či na plátne, momenty ako poznámky dní v margináliách. Obrazy života, na prvý pohľad abstraktné, pri ďalšom pohľade odkrývajúce epický príbeh, ukrytý vo farbe, symboloch, či zašifrovaný v texte. Ďalšiu rovnocennú rovinu nachádzame v názvoch. Autor priraďuje k obrazom tituly, ktoré odhaľujú paralelné roviny - obraz nevysvetľujú, ale posúvajú ho do iných súvsťažností, nútia k zvedavosti. Sami sú výpoveďou. Vzťah medzi pozemským a vesmírnym. Tušené, cítené, vypovedané ...a utajené. Znaky a znamenia. Figúry vyzlečené z tela, vo svojej amorfnej podobe blúdia vo farebných plochách, aby si našli svoje dočasné stanovisko na tento moment pre tento deň, ... aby potom "kráčali sami pred sebou"..."kým trochu ožili"... a uleteli ..."inak, alebo tak isto". Zelená, žltá, oranžová "dva až tri jasné názory", ľahké nánosy farieb, lazúrne, ale predsa ukrývajúce premaľby – azúrová modrá ako vzduch, či "voda vo funkcii podvedomia" a potom línia – dôležitá, lemujúca, ktorou "pribíja" tvar k zemi. Toto všetko môžeme prečítať z malieb. Tie ďalšie nánosy môžeme postupne odkrývať po vrstvách, ak prijmeme výzvu autora, aby sme dekódovali ponúknuté posolstvo. Dekódovanie je zaujímavý príbeh. V snahe spoznať autora, vytvárame si vlastné príbehy, v ktorých poznávame sami seba. O tom je umenie. V tvorbe Milana Mihaľka máme na to skvelú príležitosť.

marec 2004